Konečne spia. Všetci. Je tu tma a ticho. Jediné, čo je počuť, je spokojné oddychovanie môjho manželka a moje ťukanie do klávesnice. Tvár mi osvetľuje monitor a ja viem, že mám čas písať. Nič zložité a dlhé. Len krátku úvahu. Chcem si náš prvý mesiac zaznamenať, aby som si o niekoľko mesiacov, rokov, mohla oživiť spomienky. Chcem si to pamätať. Read more

Pôrod. Cisársky, spontánny, vyvolávaný, prirodzený, s liekmi od bolesti, alebo bez, do vody, v nemocnici, či doma. Je prirodzenou súčasťou cesty ku vysnívanému bábätku. Je to moment, z ktorého majú ženy rešpekt preto, lebo nevedia čo ich čaká, alebo preto, lebo už vedia čo ich čaká. Nedá sa mu vyhnúť, treba ho len prežiť. Read more

Neverím. Momentálne fakt neverím, že som si sadla za notebook a píšem ďalší článok. Podľa drobcovho aktuálneho obedného spánku predpokladám, že mám ešte asi 20 minút, kým sa vyrúti z postele a bude vyžadovať 120% mojej pozornosti. Tým pádom aj 120% mojej energie. Ale toľko jej nemám. Tým pádom neviem, či sa mi tento článok podarí dopísať, pretože kedysi som fungovala na “večerný pohon” – písala som, keď drobec večer zaspal. Lenže sme v štádiu, kedy ho ja večer uspávam 2-3 hodiny a v tom lepšom prípade sa zvládnem okolo polnoci presunúť do svojej postele. V tom horšom ma príde o pol 1 ráno zobudiť manželko a pomôže mi… Read more