Chlapček či dievčatko?

Čakáme bábätko!

S týmto oznámením sa v hlavách budúcich rodičov rodí mnoho otázok. Jednou z nich je aj otázka, či budú hľadať chlapčenské, alebo dievčenské mená. Inak tomu nebolo ani u nás doma.

Keď sme zistili, že čakáme druhé bábätko, jednou z mnohých myšlienok bola aj tá, či bude mať Markusko bračeka, alebo sestričku. Bude mať svojho kamoša, s ktorým budú vymýšľať všetky huncútstva, alebo do rodiny pribudne malá princezná, ktorú (snáď) bude ochraňovať jej veľký brat?

Dni pribúdali a tehotenské príznaky na seba nenechali dlho čakať. Počula som kadejaké babské recepty, alebo skôr odhalenia pohlavia podľa toho, ako sa budúca mamička cíti. Ja som sa cítila zle. Bývalo mi veľmi zle, ale nevoľnosťami som trpela aj v prvom tehotenstve. Aj keď tentokrát to bolo o dosť intenzívnejšie. No pripisovala som to hlavne tomu, že v prvom tehotenstve som okrem maturity nemala žiadne iné povinnosti, ani zodpovednosť a tak som mohla spať kedy a ako dlho sa mi chcelo.

Pamätám si, že od určitého času som začala niečo tušiť. Bolo to niečo, čo som mala v hlave, čo som nedokázala zmeniť. Začala som mať pocit, že je úplne jasné, že čakáme dievčatko. Ale nechcela som to tak prezentovať, pretože to nebolo ničím podložené. Tento pocit som nepoznala. Stále som si hovorila, že som si to len vsugerovala tým, čo mi rozprávala rodina a kamaráti dookola. Jedným príkladom je aj moja babka, ktorá nám povedala, že sa jej snívalo, že som čakala dievčatko. Bol to deň, kedy babka ešte nevedela, že som tehotná, pretože sme sa jej to len chystali oznámiť.

Čakali sme do 16tt, kedy mi moja pani doktorka povedala, že sa môžeme pozrieť na pohlavie, že už by to malo byť jasné. Tešili sme sa. Viete, čo sme nakoniec videli na ultrazvuku? Vôbec nič. Pretože bábätko bolo otočené chrbátikom a to, na čo sme sa chceli pozrieť, si strážilo celým svojim telíčkom.

Čo sa týka mena pre bábätko, tak si pamätám, že pri Markuskovi sme boli presvedčení, aké meno dostane, ak by bol dievčatko a chlapčenské sme nemali vybraté žiadne. Tentokrát sme mali na 100% vybraté chlapčenské meno, ale na dievčenskom sme sa nevedeli zhodnúť, pretože to meno z čakania na Markuska už vo výbere nebolo. To, že sa nám bábätko nechcelo na ultrazvuku ukázať, znamenalo ďalšie 4 týždne čakania a dohadovania sa, či to bude chlapček, alebo dievčatko.

Pohlavie bábätka sme nakoniec zistili až v 20tt, keď sme boli na „veľkom ultrazvuku“ v Martine. Bolo to 2 dni pred ďalšou plánovanou poradňou u mojej pani doktorky, takže som si bola viac než istá, že nám to pán doktor oznámi. Tešili sme sa. S manželkom sme sa vychystali na veľký ultrazvuk. V čakárni pred nami čakal ešte jeden pár. Ja som zatiaľ dojedla posledné keksíky, ktoré boli pripravené pre pacientky. Chcela som do seba dostať trochu cukru, aby s nami bábätko spolupracovalo, aby sa hýbalo. Musím povedať, že v čakárni medzi mnou a manželkom nebolo žiadne napätie, pretože jemu v jednom kuse zvonil telefón. Letná sezóna je pre nás náročná. A ja som ho stále podpichovala, aby odkrojil aspoň pár minút pre nás troch. Nech sa nadýchne radosti zmiešanej s miernym napätím pred odhalením. Nech si užije čakanie, kým prvýkrát uvidí náš malý zázrak „naživo“.

Dnu na vyšetrenie sme mohli ísť spolu. Ja som si ľahla na posteľ do tmavšej miestnosti, manželko hneď vedľa mňa na stoličku a čakali sme. Pán doktor hneď začal s vyšetrením, pýtal sa na bežné otázky ohľadom rodinnej anamnézy a my sme čakali, kedy príde moment napätia a ticha, keď pán doktor začne vetu: „Gratulujem rodičia, čakáte…“.

Ale k tejto vete sme sa nedostali.

Namiesto toho pán doktor pomedzi rodinnú anamnézu zrazu vyhŕkol: „Krásna dievka, určite vám to už pani doktorka potvrdila!“ S manželkom sme ostali v šoku, kedy sme nevedeli, či nám pán doktor oznamuje pohlavie, alebo sme zle rozumeli. Keď pán doktor videl naše nechápavé pohľady a otázky typu „Čože? Dievčatko?“ tak pochopil, že TO slávnostné oznámenie pohlavia nášho druhého bábätka prebehlo práve v tej chvíli. Potom sme sa zasmiali, pán doktor pomeral naše dievčatko, všetko bolo v najlepšom poriadku.

Keď sme odchádzali z ambulancie, až vtedy nám to s manželkom došlo. Obom nám vyhŕkli slzy šťastia. My budeme mať doma malú princeznú…

Myslím si, že tieto momenty sú pre budúcich rodičov obzvlášť dôležité aj vtedy, keď už dieťatko doma majú. Sú to spoločne prežité emócie, objatia a držania sa za ruku. Nahlas vyslovený tok myšlienok bez rozmýšľania, maľovanie všetkého, čo sa nám práve odohráva v myšlienkach. Toto sa naozaj nedá porovnať s momentom, kedy žena pozná tento dôležitý detail niekoľko minút skôr.

Som šťastná, že sme tento moment mohli prežiť spolu.

Vaša N