Menu Close

Tretí trimester, alebo rozdiely medzi prvým a druhým tehotenstvom

Neverím. Momentálne fakt neverím, že som si sadla za notebook a píšem ďalší článok. Podľa drobcovho aktuálneho obedného spánku predpokladám, že mám ešte asi 20 minút, kým sa vyrúti z postele a bude vyžadovať 120% mojej pozornosti. Tým pádom aj 120% mojej energie. Ale toľko jej nemám. Tým pádom neviem, či sa mi tento článok podarí dopísať, pretože kedysi som fungovala na “večerný pohon” – písala som, keď drobec večer zaspal. Lenže sme v štádiu, kedy ho ja večer uspávam 2-3 hodiny a v tom lepšom prípade sa zvládnem okolo polnoci presunúť do svojej postele. V tom horšom ma príde o pol 1 ráno zobudiť manželko a pomôže mi…

Na úvod by som ešte rada poznamenala, že mám kopec nápadov, ale málo času/energie na písanie. Je koniec októbra a septembrové monthly review som ešte ani nezačala písať. Ale to nevadí. Blogujem pre zábavu, tak mi to snáď odpustíte :).

Takže dnes som potrebovala úplne spontánne aspoň začať písať tento článok. O tom, aký je môj tretí trimester, posledná tretina tehotenstva, alebo posledné týždne tehotenstva. A hlavne – v čom vidím najväčšie rozdiely medzi prvým a druhým tehotenstvom.

Posledné chvíle hýčkania sa…

Pamätám si, že keď sme čakali Markuska, tak som si tieto posledné mesiace a týždne užívala. Môžno sa teraz niekoľko mamičiek chytí za hlavu a povie si, že to sú najhoršie a hlavne najťažšie týždne, nehovoriac o poslednom mesiaci, kedy aj zodvihnutie niečoho zo zeme je nadľudský výkon. Keď sme čakali Markuska, tak si to spätne pamätám celkom ružovo. Konečne úplne odozneli nevoľnosti. Zariaďovali sme si náš byt, ja som robila len do maxima svojich síl, piekla som všetko, na čo som mala chuť, chodili sme do reštaurácií na 3chodové večere a ja som si užívala, koľko sa toho do mňa zmestí. Pribrala som len 9 kíl, takže sa moja váha dala zvládnuť. Dopriala som si všetko na svete, na čo som mala chuť. Dlho do noci sme s manželkom pozerávali filmy, manželko mi masíroval denno-denne nohy aj chrbát, natieral mi bruško. Naozaj sme si to užívali. A posledný “najťažší” mesiac sa mi akosi vyhol, pretože Markusko sa narodil v 37. týždni.

Ako veľkú zmenu počas druhého tehotenstva vidím hlavne v tom, že krásne dlhé romantické 3chodové večere sa už nekonajú. Som šťastná, keď zjem aspoň detskú porciu hlavného jedla, aj to sa mi nie vždy podarí. Asi mám teraz menší žalúdok ako pred 3 rokmi. Tak isto sme s manželkom šťastní, keď sa nám podarí ukrojiť si hodinku sami pre seba, Markuska stráži starká a ideme do kaviarne na koláčik. Len tak. Ale to sa nám nedeje často. A ja väčšinou neviem dojesť ani ten jeden koláč. Čo sa váhy týka, tak konečné číslo ešte neoznám, pretože som v 33.tt a zatiaľ to neviem porovnať. Ako som už na úvod spomínala, tak ten náš malý, takmer trojročný človek, vyžaduje zaspávanie pri mne. Bohužiaľ, že mu to trvá tak dlho, inak by sme si možno s manželkom aj nejaký film pozreli. No jedna vec, ktorá sa nezmenila je, že aj tentokrát cítim konečne 100%tnú úľavu od nevoľností.

Nekonečné snívanie o živote s bábätkom a riešenie každej kraviny drobnosti

Toto je kapitola sama o sebe. Budúci rodičia sedia šťastne a spokojne na posteli, bábätko v brušku veselo kopká, obaja hladkajú bruško a snívajú, po kom asi bude mať bábätko očká, po kom noštek, aké asi bude, až sa narodí. Budúca mamička donekonečna rozmýšľa, či už pre toho malinkého krásneho tvora majú pripravené všetko, či je odtieň baldachýnu nad postieľkou vhodný a či už má všetkých 1000 zbytočností, ktoré aj tak pri bábätku nevyužije. Budúci otecko s ňou všetky nákupy ochotne absolvuje a vôbec sa netvári otrávene, keď sa budúca mamička pýta, či je krajšia svetlosivá čiapočka, alebo tmavosivá. Nevadí, však vezmeme obe.

Trochu mi príde vtipné, keď si spomeniem, že približne v tomto istom štádiu tehotenstva pred 3 rokmi sme mali už zloženú skriňu, kde bolo všetko oblečenie roztriedené podľa veľkostí a dĺžky rukáva. Aj keď ešte nebolo opraté a ožehlené, ale bolo tam. Baldachýn nad postieľkou bol už taktiež zavesený. A poviem vám, že to bola poriadna zbytočnosť. Bol to lapač prachu. Momentálne čakáme našu princeznú, takže predpokladám, že to je ten dôvod, prečo už máme zloženú postieľku aj prebaľovaciu komodu. No nad postieľkou nemáme ešte ani kolotoč, lebo sa nevieme zhodnúť. Čo sa však ostatných vecí týka, spoliehame sa, že prežijeme so základom – kočík, postieľka, prebaľovák, oblečenie. 3 zo 4 spomínaných už máme. A teraz môj manželko určite nebude súhlasiť, ale oblečenie nám stále chýba! Síce sme už čo-to pokúpili, ale môj manželko nerozumie tomu, ako je možné, že nášmu decembrovému dieťatku nebudú stačiť letné šatočky vo veľkosti 6-9 mesiacov. Manželko sa spolieha, že všetko kúpime neskôr. Pokiaľ ja mám termín na konci 40.tt, ktorý vychádza na začiatok decembra, Markusko je narodený 3 týždne skôr, čo môže pravdepodobne znamenať, že aj druhé bábätko sa narodí trošku skôr, tak mi to akosi nevychádza. Ale manželko sa spolieha, že ak budem rodiť skôr, on všetko nakúpi aj operie počas môjho pobytu v pôrodnici. Šikovný, nie? Aspoň sa môžem na neho spoľahnúť.

“Spi kým môžeš!”

Túto vetu som počúvala pred 3 rokmi a počúvam ju aj teraz. Pred 3 rokmi mi poriadne liezla na nervy, lebo som nevedela do čoho idem. Tentokrát mi lezie na nervy ešte viac, pretože už presne viem, do čoho idem. A čo je najhoršie, nič také, ako predzásobenie sa spánkom neexistuje! Pri prvom tehotenstve preto, lebo sme s manželkom pozerávali do 2-3 rána filmy a pri tomto tehotenstve preto, lebo ja už druhý mesiac neviem, ako si mám ľahnúť. Tehotenský vankúš je u nás využitý na maximum, ale stále ma raz pichá v boku, potom sa mi nedá dýchať, potom ma bolia nohy, potom sa neviem otočiť, potom ma bolí celý chrbát,…. Dovoľte mi ale na obranu povedať, že to určite nie je kvôli mojej váhe. Pamätajte, že 3chodové večere sa už u nás nekonajú. A niekedy sa mi nedá spať aj preto, lebo je tu ešte jeden malý človiečik, ktorý potrebuje aj nočnú starostlivosť. Niekedy potrebuje len pohladkať a pomojkať, inokedy je chorý a potrebuje sa túliť, prípadne má divoké sny a presťahuje sa ku nám do postele a celý zvyšok noci som z každej strany okopávaná. Všetky tieto prídavné aktivity sú ešte o čosi ťažšie, keď nosíte pred sebou balón(ik), ktorý musíte chrániť. Takže ak niekedy budete chcieť povedať mne, alebo inej skoro dvojnásobnej mamičke vetu typu “spi kým môžeš”, radšej neprovokujte a urobte jej dobrú kávu.

“Miláčik, natrieš mi prosím chrbát?”

Cha-cha. Ďalšia kapitola, pri ktorej sa musím len zasmiať. Ako som už vyššie spomínala, keď sme čakali Markuska, každý večer som dostala perfektnú starostlivosť od masáže nôh, cez natieranie rastúceho bruška, až po masáž chrbta. Tentokrát musím byť niekoľko nocí po sebe hore, aby som manželka uprosila na masáž chrbta. Ale aby som nekrivdila iba jemu – ťažko ma bude manželko masírovať, keď celé večery trávim v domčekovej posteli rozprávaním rozprávok od výmyslu sveta a čakaním na zázrak, či to naše malé chlapčiatko náhodou zaspí skôr.

“Poďme na výlet!”

Popravde si ani nepamätám, či sme chodievali na výlety, keď som čakala Markuska. Ale asi nie, lebo niekedy som potrebovala dospávať noci, kedy sme pozerali do rána filmy, niekedy som potrebovala aj piecť a niekedy som musela čo-to porobiť aj niečo v domácnosti. (To bola krása, keď som upratala a ten poriadok aj naozaj pár dní vydržal!) Tentokrát sme počas tretieho trimestra stihli rovno 2 výlety – jeden do Vysokých Tatier, kedy mi chcel manželko dopriať trochu regenerácie po očistnom pobyte na infekčnom zo začiatku septembra a druhý bol, keď sme sa rozhodli ísť do Prahy. Pri našom drobcovi som si všimla, že býva pokojnejší a je s ním ľahšia komunikácia, keď má okolo seba kopec podnetov, zmeny prostredia a neustály program, ale po tom pražskom výlete by som potrebovala ešte jeden na regeneráciu. Najlepšie sama (s manželkom). Ďaleko. A na dlho…

Ale viete ako to je. Na obed ho totálne vyšťavená a vykričaná uspím, po 10 minútach sa na neho pozriem a vidím v ňom toho najsvätejšieho anjelika. Potom si sľubujem, že budem trpezlivejšia a pokojnejšia a začínam sa tešiť na moment, kedy konečne vstane. A potom sa zobudí a ja sa zase začínam tešiť na moment, kedy opäť zaspí.

Toť materinská láska. Teším sa, až to budem mať doma dvojmo 🙂

Vaša N

PS: A neskúšajte mi hovoriť, že keď sa narodí druhé bábätko, bude to ešte horšie, lebo nebude! Ja už budem môcť konečne normálne dýchať, nikto mi nebude tlačiť na pľúca a na žalúdok, tak sa aj normálne najem, konečne si budem môcť obliecť obľúbené rifle, budem vládať behať za Markuskom, nebudem mať limitovaný počet káv na deň a v tých najťažších chvíľach ma vypne na gauči a budem 20 minút pozerať nečinne do blba rovnako ako teraz, no s tým rozdielom, že keď na posedenie zožeriem celú čokoládu, nebudem sa môcť vyhovárať, že to po pôrode “zmizne”. Ale budem tu mať dve najkrajšie a najzlatšie stvorenia, ktoré mi dajú ešte raz toľko lásky, ako dostávam teraz. A to je dosť vyhodný obchod :).

© 2019 nataliam.sk. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Scroll Up