Dnes som dvojnásobnou mamou už dva mesiace. A mám pocit, že sme sa tak skvele všetci štyria zohrali, ako keby sme takto fungovali celý život. A v mnohom sme sa posunuli dopredu! Zažili sme prvú noc mimo domu, prvé prechladnutie, prvé cielené úsmevy, ale aj zaostrovanie zraku na vlastné ručičky a roztomilé zvuky, ktoré sa podobajú komunikácií.

Našu prvú noc mimo domu vo štvorici sme prežili v Bratislave. Mala som trochu obavy z toho, ako budeme všetci štyria spať na jednej posteli. Som vďačná za hotelovú posteľ veľkosti king size. No ani tá nám nezaručila pokojný spánok. Celú noc som spala len na pol oka, pretože som stále kontrolovala, aby Markusko nepriľahol Miušku. Samozrejme bol Markusko taký nadšený, že môže spať pri svojej sestričke, že dlho nevedel zaspať. A pri zaspávaní chcel sestričku držať za ruku. Na koniec všetko dobre dopadlo a všetci sme noc prežili v zdraví. Cesta bola taktiež bezproblémová, skoro by som povedala, že máme ukážkové detičky (klop klop).

Týmto nadviažem aj na Markuskovu starostlivosť. Naozaj netuším, kde sa v ňom berie toľko lásky a zodpovednosti za svoju sestričku. Nič od neho nečakáme a on sa vždy sám ponúkne, že pomôže so sestričkou. Kúpe ju, chystá jej uterák, krémuje ju, hladká ju po vláskoch keď plače, hrá sa s ňou, ukazuje jej hrkálky, snaží sa ju zabaviť, plánuje si, ako sa budú spolu hrať, keď Miuška podrastie. Keď príde zo škôlky, nepýta sa na mňa, ale v prvom rade na sestričku. Častokrát som z neho úplne dojatá a srdce mi exploduje vďačnosťou za tieto moje dva krásne malé zázraky. A dúfam, že si navždy budem pamätať situáciu, kedy manželko cvičil nožičkami s Miuškou a pribehol Markusko, že on ho to naučí, že to nesmie tak silno, lebo Miuška je jemnučká. Potom Markusko stál pri tatinovi a dával na neho pozor, aby necvičil s nožičkami príliš silno.

Spánok našej malej princeznej sa taktiež (našťastie) nezmenil. Stále nám v noci pekne spí, zobudí sa raz, maximálne dvakrát, napapá sa a spí ďalej. Len počas prechladnutia, keď mala nádchu, sa zobudila vždy ešte medzi 5-6 ráno na plný nos. No akonáhle som jej pomohla, aby sa jej ľahšie dýchalo, zaspala. A spala až do 8. Keď sa niekam ráno ponáhľame, musím ju budiť. Ale aby ste nám nezávideli, na úkor pekného nočného spánku nám príliš nepospí cez deň. Jedinou výnimkou sú snáď len dlhé cesty autom. To je jediný čas, kedy dokáže prespať pokojne aj 3 hodiny v kuse.

A čo sa týka mňa, tak ja sa cítim v roli dvojnásobnej mamy omnoho pokojnejšie, ako keď mal dva mesiace Markusko. Väčšinou dokážem rozoznať, čo princezná potrebuje. Kedy je unavená, kedy je hladná. Už sa nebojím toho, čo bude, keď sa mi rozplače uprostred Ikei. Už sa nebojím toho, čo si ľudia budú myslieť, keď sa mi rozplače v reštaurácii. Už sa nebojím, čo bude, keď prechladne. Už sa nebojím v mnohých iných situáciách. Pretože som nadobudla sebavedomie, ktoré mi hovorí, že toto všetko sú riešiteľné situácie. Len jedna vec ma veľmi mrzí. Že na tomto svete neexistuje možnosť, ako dať každému dieťatku 100% svojej pozornosti. Pretože každé si to zaslúži. A hlavne som si uvedomila jednu vec – čas plynie neskutočne rýchlo. Práve preto sa snažím naplno si vychutnať každú jednu minútu, ktorú prežívame. A áno, dokonca aj tú, ktorá je na 60 sekúnd vyplnená plačom.

Vaša N