Je tu koniec mojej desaťdňovej výzvy. Táto výzva vznikla hlavne preto, lebo som sa potrebovala naštartovať. Chcela som svojim odhodlaním so sebou potiahnuť aj môjho manželka, čo sa mi do určitej miery podarilo. Veľmi mi pomáhal pocit zodpovednosti, že sa musím každý večer priznať, ako som daný deň zvládla. Išlo mi hlavne o pohyb, pravidelnosť stravy, pravidelný pitný režim a hlavne sa naučiť neprepchávať sa sladkým!

Čo sa týka dodržania toho, čo som chcela, tak okrem 2 dní som nemala 100% úspechy. Ale treba sa zamerať na to, čo ma týchto 10 dní naučilo a prečo som šťastná, že som si takúto výzvu vymyslela.

1. PRAVIDELNOSŤ JEDLA

Naozaj som sa konečne dostala do svojich starých koľají, kedy mi stačí zjesť za deň 4-5 porcií približne každé 3 hodiny. Nestáva sa mi tak, že sa zabudnem najesť a potom mám návaly vlčieho hladu, kedy by som zjedla jedlo, tanier, aj stôl.

2. PITNÝ REŽIM

Nikdy som síce nemala problém vypiť 2 litre čistej vody, alebo nesladeného čaju, no vďaka tejto výzve som si dala pozor na to, kedy pijem. Pretože snažiť sa o 6 večer dobehnúť celodenný pitný režim nie je zrovna najzdravšia forma dodržiavania denného príjmu tekutín.

3. NAŠTARTOVANIE STARÉHO REŽIMU

Telo si pamätá. A ja som šťastná, že sa mi podarilo dostať sa naspäť do toho, čo nás za rok naučili vo Svete zdravia. Robiť pre svoje telo viac a každé ráno sa budiť s pocitom, že som ľahká ako pierko (ok, tak niekoľko desiatok kíl peria). Nemať pocit plnosti a nafúknutia a vďaka tomu si opäť môcť obliecť staré rifle.

4. Z JEDNÉHO PREHREŠKU NEPRIBERIEM

Je to smiešne, že to sem píšem, ale keď som 4. deň podľahla nátlaku zo strany môjho manželka, cítila som sa hrozne. Prežívala som toto svoje zlyhanie veľmi intenzívne, pretože si uvedomujem, že mojim najväčším problémom je sladké. No do večera som si trochu vyčistila hlavu a uvedomila som si, že z jedného prehrešku naozaj nepriberiem! Neznamená to zahodenú snahu, ani koniec sveta. Uvedomila som si aj, že jeden obyčajný koláčik z múky a bieleho cukru pomedzi zdravú stravu, ma raz za čas môže spraviť šťastnou. A nie je nič krajšie, ako zhrešiť s úsmevom (a čokoládovým krémom) na perách.

5. NEPOTREBUJEM MAŤ STÁLE V ÚSTACH JEDLO

Tento bod je malým protikladom bodu 1. Pokiaľ som cez deň mimo domu, zabúdam sa najesť. Pokiaľ som doma, mám stále niečo v ústach. Chodím okolo chladničky a špajze a vždy sa nájde niečo, na čo sa ulakomím. Takto to bolo v období, odkedy som zistila, že som tehotná a prestalo mi bývať zle, až do dňa, kedy som začala s desaťdňovou výzvou. A to bolo aj mojou odpoveďou na otázku, prečo mám po pôrode stále kilá navyše.

6. ČOKOLÁDOU STRES ANI ÚNAVU NEVYRIEŠIM

Ruku hore, kto sa niekedy pristihol pri tom, ako sa po celom dni plnom stresu a kriku s opuchnutými očami a 2 deťmi, ktoré stále niečo potrebujú, plazí do kuchyne po čokoládu a pchá si ju do úst s myšlienkou „to je na energiu“. Topiaci sa aj slamky chytá. Ja síce vaše ruky neuvidím, ale verím, že v tom nie som sama. Dúfam. Fakt veľmi. Lebo ja som taká bola. A však keď už som si dala pásik, tak ten ďalší pásik mi neublíži. Mmm a je výborná, aj keď sa namáča do teplého mlieka! Zlatko? A nemáme ešte aj šľahačku?… Týmto spôsobom som fungovala. No odkedy viac dbám na to, čo zjem, mám aj viac energie a preto sa už tejto slamky chytať nemusím.

7. VEGÁNSKE A ZDRAVÉ KNIHY A RECEPTY

Ešte pred druhým tehotenstvom som tak na 60% fungovala na vegánskych receptoch. No potom bolo pre mňa veľmi náročné dívať sa na kuchárske knihy, keďže môj žalúdok protestoval a následne som zlenivela. No týchto 10 dní ma donútilo kúpiť si ďalšiu kuchársku knihu s rýchlymi receptami a inšpirovať sa v starých vegánskych kuchárskych knihách. Zrazu vznikol pestrý a vyvážený jedálniček a ja mám radosť z prípravy jedla. Som spokojná, keď manželkovi nie je po obede ťažko a cíti sa dobre. Mne také jedlo chutí a cítim, že pre seba robím niečo prospešné. Naučila som sa jesť aj údené tofu a prichystať čerstvé vegánske žemličky za 30 minút. Skúste si niekedy nastrúhať údené tofu, 2 mrkvy, pridať 1čl kari prášku, 1 PL slnečnicových semiačok, 2 strúčiky cesnaku a 3-4 PL rastlinného masla. Ideálna kombinácia s vegánskymi žemličkami. Uvidíte (a ucítite), aké môže byť údené tofu výborné.

8. VIAC ROZMÝŠĽAŤ O JEDLE A UŽÍVAŤ SI HO

Vzhľadom k tomu, koľko je na tomto svete dobrého jedla a koľko málo porcií mi stačí zjesť za jeden deň, naučila som sa využívať daný počet porcií naplno a jesť čo najkvalitnejšie, najprospešnejšie a najpestrejšie. Baví ma tak viac rozmýšľať o tom, čo si kedy pripravím a čo nové vyskúšam. Baví ma kombinovať to, čo už viem, s niečim novým.

9. NEPIŤ VEĽA KÁVY

Na tento bod som obzvlášť hrdá, pretože som sa dostávala do fázy, kedy mi 2 kávy za deň nestačili. Lenže moja káva nie je čistá káva. Ja kávu nevypijem, pokiaľ to nie je dobre napenené latte alebo cappucino. Takže to je ďalší zbytočný cukor navyše. Lenže vďaka pravidelnosti a spojeniu všetkých bodov mám energiu aj bez kávy. Normálne ráno vstanem a fungujem. Naozaj to nie je sci-fi. Miesto kávy si urobím k raňajkám zelený čaj. Opäť sa vraciam k tomu, že kávu vypijem len na chuť, nie na energiu. Za celých 10 dní iba raz.

10. VIAC SA ZAMERAŤ NA POHYB

Tento bod síce je posledný, ale určite nie menej dôležitý. Aj napriek tomu, že som nepodávala výkony športovca na maratóne a ani som nezačala aktívne cvičiť, ale začala som sa viac sústreďovať aspoň na chôdzu. Stanovila som si malinký cieľ, ktorý som plnila. Aj keď nie vždy na 100%. Jedinou výhovorkou bolo dvakrát počasie. No počíta sa každý malý krok. A čo je hlavné, začala som chodiť pešo vždy, keď to bolo možné. Keď som mala pár minút času, vždy som sa prešla. A to bola pre mňa určite zmena k lepšiemu, keďže predtým sa mi nechcelo chodiť ani z izby do izby.

BONUS, pre ktorý som to však nerobila: Na váhe sa mi podarilo opäť trošku priblížiť ku pôvodnému číslu.

Viem, že na mojej ceste k zdravému životnému štýlu mám ešte veľké medzery. Ale vlastne sa mi ich asi ani nechce odstraňovať. Do raňajkovej kaše si vždy rada pridám 1-2 kocky horkej čokolády, k večeri si sem tam prihodím aj trochu sacharidov, raz za čas si rada dám poobede koláč a doprajem si aj lenivé dni. Myslím, že som na dobrej ceste k (rovno)váhe v zdravom a nezdravom zjedenom jedle. Myslím, že sa konečne opäť začínam s čistým svedomím starať o svoje telo. A to je hlavné. To najdôležitejšie. Takže pokiaľ sa aj vy potrebujete v niečom nakopnúť, tak hurá do toho. Nikdy nie je neskoro a radšej neskôr, ako nikdy.

Vaša N