Nastal čas na ďalší krátky zápis, pretože naša malá princezná nám už viac ako 3 mesiace rastie pred očami.

S každým mesiacom pribúdajú nové prežité situácie a inak tomu nebolo ani tentokrát. Trochu sme v rámci Slovenska cestovali, veľa sme sa smiali, papali, spali. Zároveň sme prežili prvú „veľkú chorobu“. Markusko pokašliaval a soplil, maximálne tri dni. No moja oslabená imunita to nezvládla a nastúpili mi vysoké horúčky, ktoré sa takmer 72 hodín nedarilo zraziť pod 38. Som nekonečne vďačná môjmu manželkovi, ktorý sa o nás s láskou staral. Veľmi som to potrebovala, pretože pár dní po nástupe mojej choroby ochorela aj princezná.

Ja som dostala silné antibiotiká, princezná horúčkovala a veľa plakala. V noci sme sa každú chvíľu budili a kontrolovali sme ju. Mala som pocit, že to celé trvá nekonečne dlho, aj keď sme do 14 dní boli všetci zdraví. Myslím, že toto pochopia len rodičia s deťmi – keď ochorie jeden člen rodiny, ostatní to samozrejme chytia tiež. Musím však povedať, že som fakt šťastná, že Markusko zvláda posledné choroby veľmi dobre. Už keď bol počas môjho tehotenstva chorý, vždy to trvalo maximálne deň-dva, potom sme chorobu už len doliečili. A už si ani nepamätám, kedy naposledy bral antibiotiká. Za to ja si to vždy odskáčem aj zaňho. Tieto antibiotiká boli úplná lahoda oproti päťdňovému pobytu na infekčnom začiatkom tretieho trimestra v tehotenstve.

Našťastie však všetko dobre dopadlo a my tak máme za sebou už aj prvú chorobu vo štvorici.

Počas tretieho mesiaca sme opäť navštívili naše obľúbené miesta a veľa sme sa prechádzali. Liptovská Mara a Budatínsky hrad patria medzi našich najväčších obľúbencov. Okrem toho sme po dlhej dobe boli pozrieť aj Trenčín a Trenčiansky hrad. Počasie bolo nádherné a určite to bol jeden z tých výletov, na ktoré budeme veľmi radi spomínať a radi si ho zopakujeme.

Čo sa týka spánku, nič sa nezmenilo. Noci sú krásne na úkor dlhých dní. Pokiaľ sme doma, tak jej spánky trvajú viac ako 20 minút len vo veľmi výnimočných prípadoch. Za celý mesiac možno trikrát. Pokiaľ sme v aute, je to buď-alebo. Buď dokáže prespať celú cestu do Trenčína a späť, alebo si pospí 10 minút a potom sa dožaduje jedla/čistej plienky/pozornosti. V tej druhej situácii si hovorím, že nebudeme cestovať nikam. Už nikdy. Do žiadneho Amsterdamu na tulipány, ako sme mali koncom marca v pláne. No svetový problém s vírusom tento náš problém vyriešil za nás. Aj keď samozrejme je jasné, že to sú len chvíľkové stavy a keby to bolo možné, tak nás v momente zbalím a vyrazíme na cesty ako kedysi. Snáď to bude už čoskoro možné a my budeme môcť spoznávať ďalšie krásne miesta.

Vo vzťahu drobec vs. princezná sme sa taktiež posunuli. U Markuska. S manželkom na druhé miesto medzi dôležitými osobami v jeho živote. Prvá je samozrejme „jeho láska“, ako svoju sestričku rád nazýva. Každé ráno sa ide postískať a vybozkávať najskôr s ňou a ak mu ostane v srdiečku dostatok lásky, tak si možno všimne aj maminu a tatina. Ach, krásna súrodenecká láska.

A čo je pre mňa najkrajší moment na koniec – 3. marca si naša princezná prvýkrát sama chytila do ručičky hračku! Alebo som si to len ja všimla až vtedy. Neviem. Každopádne to bol typický materský dojáčik so zatlačenou slzičkou šťastia.

Vidíme sa o mesiac!

Vaša N