Mám za sebou 3 mesiace liečby. Zatiaľ. Ani neviem, ako pokračovať. Nebola som z ďalších liekov a pokusov vôbec nadšená. Za tých niekoľko rokov som mala za sebou niekoľko neúspešných pokusov, pri ktorých mi bolesti nezmizli, ktoré ma úplne rozhádzali po všetkých stránkach. Pred niekoľkými rokmi som dokonca skončila v nemocnici na oddelení, kde za mnou poslali psychiatra hneď potom, ako mi urobili testy na drogy… No tentokrát som (opäť) nemala na výber. Nemohla som sa spoliehať na to, že ma budú dávať dokopy každý mesiac na gynekologickej pohotovosti na počkanie.

Tentokrát to tiež nie je žiadna sláva. Bolesti mi síce zmizli, no prinieslo to so sebou celý rad ďalších podstatných, aj menej podstatných ťažkostí. Až si nie som istá, či to vôbec za to  stálo.

Za 3 mesiace som pribrala 4 kilá a to aj napriek tomu, že som úplne obmedzila večerné vyjedanie, pridala som fyzickú aktivitu a len výnimočne sa stane, že nemám nabehaných 10 000 krokov. Vie mi niekto vysvetliť, ako sa toto stane? To, čo sa mi udialo s pleťou asi ani nestojí za reč. Už dlho som nemala toľko boľavých hrčí na tvári v jeden moment. Venovala som dlhé hodiny študovaniu kozmetiky a aktívnych látok. Úplne som zmenila svoju rutinu a to len preto, aby som svojej pleti trochu pomohla aspoň zvonku. Aj keď viem, že dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje pleť výchadza aj zvnútra. Mám úplne rozhádzaný cyklus. Na prsníku sa mi zväčšili uzliny, bola som na kontrole a vraj je to nezhubné a nemuselo by mi to spôsobovať ďalšie problémy, no diskomfort v živote mi to spôsobuje. Po emocionálnej stránke je to veľmi náročné. Vždy som bola emotívna, takže ani neviem, ako sa nazvať teraz. Mala som veľmi veľa dní, kedy som nevedela nájsť chuť žiť. Ťažko sa to opisuje. Nie je to také to typické, ako zažíva z času na čas každý z nás. Bolo to niečo iné. A stálo ma veľmi veľa energie skúsiť si to v hlave “preprogramovať”. A stále ma to množstvo energie ešte stojí. Približne každé 2 týždne zažívam veľmi nepríjemné pocity v oblasti celého brucha, som precitlivelá na niektoré potraviny, každý druhý deň mám bolesti hlavy, približne raz za 1-2 týždne mi to prerastie až do migrény. ALE PRI CYKLE NEMÁM BOLESTI. To je to, čím by som sa mala utešiť. No ja neviem, či mi to naozaj za toto všetko stojí.

V prípade, že sa stane, že cítim nastupovať bolesti, dostala som kvapky na predpis s “konskou dávkou”, ako mi povedala pani doktorka na pohotovosti. Pri prvých náznakoch ich mám užiť, aby sa mi nepriťažilo, lebo potom pomôžu už len inekcie. Dostala som tie svoje aj domov. Za celé 3 mesiace som kvapky užila trikrát. Bolesti ma síce zbavili, no nevyhla som sa celodenným nevoľnostiam, ktoré boli rovnako nepríjemné ako tie tehotenské, zatmievaniu pred očami, závratom a búšeniu srdca. Takže som bola rovnako neschopná starať sa o deti, ako keby som dostala bolesti a skončila na pohotovosti.

Momentálne som už niekoľko dní bez liekov a čakám. Na kontrolu u doktorky, na ďalší mesiac, na ďalší vývoj. Neviem, či sa mi postupne telo čistí od tejto hormonálnej liečby, no cítim sa byť silnejšia a vyrovnanejšia. Neviem čo bude, ale nechcem sa nad tým ani zamýšľať. Hlavu si zamestnávam rodinou a prácou. Vyhýbam sa debatám o problémoch iných, keďže tých svojich mám dosť a chcem sa sústrediť na to, aby som sa cítila dobre hlavne po psychickej stránke. Chcem okolo seba vidieť hlavne to pekné. Kvôli deťom, kvôli manželovi, no predovšetkým kvôli sebe.

Vôbec som nemala v pláne o tomto písať, no z nejakého dovodu som si spomenula na to, že endometriózou neprechádzam sama. Je to desivé, že sa aj v takej malej skupinke ľudí, ktorú tu mám, nájdu aj ďalšie prípady. Máme toľko spoločného a pritom sme tak individuálne.

Takže myslím na vás. Na každého, čo si prechádza nejakým trápením, či zdravotnými komplikáciami. Viem, že každý máme to svoje a preto sa nebudeme ľutovať. Budeme sa sústrediť samé na seba, aby sme si vedeli spríjemniť život a opäť vidieť krásu v maličkostiach.

Držím palce 🍀

Vaša N